Život Prešova
online
online
Pred 110 rokmi sa narodil povojnový slovenský politik Jozef Lettrich
17.06.2015 Turčianske Teplice
Turčianske Teplice/Bratislava 17. júna (TASR) - JUDr. Jozef Lettrich patril medzi najvýznamnejších slovenských povojnových politikov. Bol predsedom Slovenskej národnej rady (SNR, 1945-1948), povojnovým predsedom Demokratickej strany (DS). Od marca 1948 žil v exile. Svoj život v emigrácii zasvätil myšlienke obnovy demokracie v Československu (ČSR). V stredu 17. júna uplynie 110 rokov od jeho narodenia.
Jozef Lettrich sa narodil 17. júna 1905 v obci Diviaky (dnes mestská časť Turčianskych Teplíc). Študoval na gymnáziu v Turčianskom Sv. Martine, v rokoch 1925-1929 na Právnickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. Aktívne sa zapájal do práce akademických spolkov (Zväz slovenského študentstva, Právnik, Združenie agrárnych akademikov). Po promócii za doktora práv pracoval ako súdny úradník v Bratislave, advokátsky koncipient vo Zvolene, právny referent Slovenskej všeobecnej úverovej banky. Neskôr mal vlastnú advokátsku kanceláriu v Bratislave. Popri tom sa venoval redaktorskej práci a štúdiu domácej a európskej politiky.
V 30. rokoch minulého storočia sa Lettrich začal zaujímať o slovenský politický život. Angažoval sa v agrárnej strane, zoznámil sa s jej popredným predstaviteľom Milanom Hodžom. Bol predstaviteľom mladej agrárnickej inteligencie, ktorá odmietala čechoslovakizmus a kritizovala centralistickú politiku vedenia strany. V rokoch 1937-1941 bol generálnym tajomníkom Roľníckej osvety a prednostom oddelenia Zväzu roľníckych vzájomných pokladníc. Po roku 1939 bol Lettrich ako odporca klérofašistického režimu a antifašista dvakrát väznený. Kvôli prenasledovaniu vtedajšími mocenskými orgánmi odišiel do ilegality a začal spolupracovať s odbojovými skupinami Demec, Flóra a skupinou Jána Lichnera.
V decembri 1943 bol Lettrich signatárom tzv. Vianočnej dohody o spoločnom postupe komunistov, sociálnych demokratov a občianskeho odboja v boji proti fašizmu pod vedením vtedajšej ilegálnej SNR. Po vypuknutí Slovenského národného povstania (SNP) bol členom Predsedníctva SNR, neskôr povereníkom pre školstvo a osvetu. V čase povstania mal Lettrich výrazný podiel na založení Demokratickej strany (DS). Po ústupe SNP do hôr žil až do oslobodenia 1. mája 1945 v Papradne. Po vojne mu udelili Rad SNP I. triedy. V júni 1945 bol členom delegácie, ktorá sa stretla s prezidentom ČSR Edvardom Benešom a riešila postavenie Slovenska v obnovenej republike.
Na zjazde DS v Martine (júl 1945) ho zvolili za predsedu strany. V auguste 1945 bol delegátmi národných výborov zvolený za poslanca SNR a stal sa jej predsedom. Za DS ho zvolili aj za poslanca Dočasného Národného zhromaždenia v českej Prahe (1945-1946). V parlamentných voľbách v roku 1946 získala DS na Slovensku 62 percent hlasov. V Čechách však zvíťazila KSČ a spolu s KSS vyvíjali čoraz väčší tlak na demokratov. V júni 1946 predložil vlastný návrh štátoprávneho usporiadania, ktorý mierne obmedzoval právomoci slovenských orgánov. Návrh nebol akceptovaný a presadila sa tzv. Tretia pražská dohoda, ktorá výrazne obmedzovala právomoci Zboru povereníkov a SNR. V roku 1947 sa pripravovala nová ústava ČSR. Lettrich opätovne v apríli 1947 predložil návrh DS na štátoprávne usporiadanie. Počítal so symetrickou federáciou. Návrh nebol prijatý a koncom roku sa pozícia DS oslabila.
Počas politickej krízy v ČSR dal Lettrich vo februári 1948 súhlas na demisiu ministrov za DS a vyzval členov strany, aby nevstupovali do akčných výborov Národného frontu ČSR.
Dňa 27. februára 1948 bolo na Lettricha podané trestné oznámenie pre jeho protikomunistické prejavy počas jesennej politickej krízy. Bol donútený vzdať sa funkcie predsedu SNR. DS sa rozpadla, jej predstaviteľov začala Štátna bezpečnosť zatýkať. Lettrichovi sa podarilo z republiky 5. marca 1948 ujsť. Cez Rakúsko emigroval do Londýna (Spojené kráľovstvo), odtiaľ potom odišiel do exilu v Spojených štátoch amerických (USA). Angažoval sa v exilovom čs. odboji, bol redaktorom a vydavateľom listu DS Čas (1949-1959 Washington). Organizoval DS a pôsobil v niekoľkých organizáciách. Vo februári 1949 spoluzakladal Radu slobodného Československa (1949-1954 podpredseda). Po nezhodách v nej založil v roku 1963 Výbor slobodného Československa (predseda). Krátko predtým, v roku 1962 založil organizáciu Stála konferencia slovenských demokratických exulantov. Sídlila v kanadskom Toronte a odmietala koncepciu centralistického čs. štátu (1963-1969 predseda). Stal sa aj predsedom Zhromaždenia európskych ujarmených národov (ACEAN, 1968). Prednášal na viacerých amerických univerzitách, publikoval v krajanskej i americkej tlači. Je autorom publikácií Chceme slovenskú techniku (1930), O Slovenskej národnej rade (1945), The History of Modern Slovakia (1955, slovenská verzia 1993).
Dr. Jozef Lettrich zomrel 29. novembra 1969 v americkom New Yorku. Jeho telesné pozostatky previezli v septembri 1990 na Národný cintorín v Martine. V roku 1991 mu bol in memoriam udelený Rad Tomáša Garrigua Masaryka. O jeho živote natočila v roku 1996 Slovenská televízia dokumentárny film (réžia F. Bartko). Od roku 2006 je po ňom pomenované osemročné gymnázium v Martine. Jeho odkaz šíri aj Nadácia Dr. Lettricha, ktorá podporuje študentov Jesseniovej lekárskej fakulty UK v Martine. V Turčianskych Tepliciach je po ňom pomenovaná ulica a má tam aj pamätnú tabuľu.
Jozef Lettrich sa narodil 17. júna 1905 v obci Diviaky (dnes mestská časť Turčianskych Teplíc). Študoval na gymnáziu v Turčianskom Sv. Martine, v rokoch 1925-1929 na Právnickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. Aktívne sa zapájal do práce akademických spolkov (Zväz slovenského študentstva, Právnik, Združenie agrárnych akademikov). Po promócii za doktora práv pracoval ako súdny úradník v Bratislave, advokátsky koncipient vo Zvolene, právny referent Slovenskej všeobecnej úverovej banky. Neskôr mal vlastnú advokátsku kanceláriu v Bratislave. Popri tom sa venoval redaktorskej práci a štúdiu domácej a európskej politiky.
V 30. rokoch minulého storočia sa Lettrich začal zaujímať o slovenský politický život. Angažoval sa v agrárnej strane, zoznámil sa s jej popredným predstaviteľom Milanom Hodžom. Bol predstaviteľom mladej agrárnickej inteligencie, ktorá odmietala čechoslovakizmus a kritizovala centralistickú politiku vedenia strany. V rokoch 1937-1941 bol generálnym tajomníkom Roľníckej osvety a prednostom oddelenia Zväzu roľníckych vzájomných pokladníc. Po roku 1939 bol Lettrich ako odporca klérofašistického režimu a antifašista dvakrát väznený. Kvôli prenasledovaniu vtedajšími mocenskými orgánmi odišiel do ilegality a začal spolupracovať s odbojovými skupinami Demec, Flóra a skupinou Jána Lichnera.
V decembri 1943 bol Lettrich signatárom tzv. Vianočnej dohody o spoločnom postupe komunistov, sociálnych demokratov a občianskeho odboja v boji proti fašizmu pod vedením vtedajšej ilegálnej SNR. Po vypuknutí Slovenského národného povstania (SNP) bol členom Predsedníctva SNR, neskôr povereníkom pre školstvo a osvetu. V čase povstania mal Lettrich výrazný podiel na založení Demokratickej strany (DS). Po ústupe SNP do hôr žil až do oslobodenia 1. mája 1945 v Papradne. Po vojne mu udelili Rad SNP I. triedy. V júni 1945 bol členom delegácie, ktorá sa stretla s prezidentom ČSR Edvardom Benešom a riešila postavenie Slovenska v obnovenej republike.
Na zjazde DS v Martine (júl 1945) ho zvolili za predsedu strany. V auguste 1945 bol delegátmi národných výborov zvolený za poslanca SNR a stal sa jej predsedom. Za DS ho zvolili aj za poslanca Dočasného Národného zhromaždenia v českej Prahe (1945-1946). V parlamentných voľbách v roku 1946 získala DS na Slovensku 62 percent hlasov. V Čechách však zvíťazila KSČ a spolu s KSS vyvíjali čoraz väčší tlak na demokratov. V júni 1946 predložil vlastný návrh štátoprávneho usporiadania, ktorý mierne obmedzoval právomoci slovenských orgánov. Návrh nebol akceptovaný a presadila sa tzv. Tretia pražská dohoda, ktorá výrazne obmedzovala právomoci Zboru povereníkov a SNR. V roku 1947 sa pripravovala nová ústava ČSR. Lettrich opätovne v apríli 1947 predložil návrh DS na štátoprávne usporiadanie. Počítal so symetrickou federáciou. Návrh nebol prijatý a koncom roku sa pozícia DS oslabila.
Počas politickej krízy v ČSR dal Lettrich vo februári 1948 súhlas na demisiu ministrov za DS a vyzval členov strany, aby nevstupovali do akčných výborov Národného frontu ČSR.
Dňa 27. februára 1948 bolo na Lettricha podané trestné oznámenie pre jeho protikomunistické prejavy počas jesennej politickej krízy. Bol donútený vzdať sa funkcie predsedu SNR. DS sa rozpadla, jej predstaviteľov začala Štátna bezpečnosť zatýkať. Lettrichovi sa podarilo z republiky 5. marca 1948 ujsť. Cez Rakúsko emigroval do Londýna (Spojené kráľovstvo), odtiaľ potom odišiel do exilu v Spojených štátoch amerických (USA). Angažoval sa v exilovom čs. odboji, bol redaktorom a vydavateľom listu DS Čas (1949-1959 Washington). Organizoval DS a pôsobil v niekoľkých organizáciách. Vo februári 1949 spoluzakladal Radu slobodného Československa (1949-1954 podpredseda). Po nezhodách v nej založil v roku 1963 Výbor slobodného Československa (predseda). Krátko predtým, v roku 1962 založil organizáciu Stála konferencia slovenských demokratických exulantov. Sídlila v kanadskom Toronte a odmietala koncepciu centralistického čs. štátu (1963-1969 predseda). Stal sa aj predsedom Zhromaždenia európskych ujarmených národov (ACEAN, 1968). Prednášal na viacerých amerických univerzitách, publikoval v krajanskej i americkej tlači. Je autorom publikácií Chceme slovenskú techniku (1930), O Slovenskej národnej rade (1945), The History of Modern Slovakia (1955, slovenská verzia 1993).
Dr. Jozef Lettrich zomrel 29. novembra 1969 v americkom New Yorku. Jeho telesné pozostatky previezli v septembri 1990 na Národný cintorín v Martine. V roku 1991 mu bol in memoriam udelený Rad Tomáša Garrigua Masaryka. O jeho živote natočila v roku 1996 Slovenská televízia dokumentárny film (réžia F. Bartko). Od roku 2006 je po ňom pomenované osemročné gymnázium v Martine. Jeho odkaz šíri aj Nadácia Dr. Lettricha, ktorá podporuje študentov Jesseniovej lekárskej fakulty UK v Martine. V Turčianskych Tepliciach je po ňom pomenovaná ulica a má tam aj pamätnú tabuľu.
0
www.ZIVOTPO.sk
